Nebránim Bohu, aby sa prejavila jeho moc?
Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“
Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“
Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“
A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
Mt 21, 23 – 27
Sú dni, keď si kladieme (alebo kladieme Bohu) množstvo otázok: „Je už toto hriech, alebo ešte nie je? Porušujeme teraz Božie prikázania, alebo ešte nie? Môže sa takto správať kresťan, alebo sa to už nepatrí?“ A často je to len preto, lebo síce vieme, čo máme v danej situácii robiť, kam vykročiť a čo je správne, no hľadáme dôvody, aby sme tak urobiť nemuseli. Kladieme otázky, aj keď poznáme odpoveď. Chceme natiahnuť čas. Vyhovuje nám pasivita. A všetkým týmto bránime tomu, aby sa prejavila Božia moc.
TIP NA DNES: