Nechajme na oltári zničiť svoje pyšné ja
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd.
No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa.
Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.
Mt 5, 20-26
Popritom, ako nás dnes Ježiš učí o väčšej a menšej spravodlivosti, nám chce vysvetliť aj to, ako obetovať svoj dar. Čo to vôbec znamená? Znamená to, že sa má niečo zničiť. Čo presne by sme mohli nechať zničiť na oltári? Podľa Ježišovho návodu máme tam kdesi nechať svoje pyšné Ja a svoje pokorné Ja zobrať za svojim bratom a sestrou. Veď o tom je zmierenie – už sa nesústredím na seba – či som trpel viac, ako druhí, či som si to zaslúžil, či je to fér… To je tá väčšia, Božia spravodlivosť, ktorá prekoná obyčajnú spravodlivosť farizejov, a ktorá nás vyvádza zo seba. Potom sa môžeme vrátiť a nechať na oltári zhorieť svoje pyšné Ja.
MODLITBA: