Nechávame v sebe priestor pre rast Božej prítomnosti?

Nechávame v sebe priestor pre rast Božej prítomnosti?

Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“
A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“
V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

Mk 4, 26 – 34

Dnes na sviatok svätého Jána Bosca nám Ježiš rozpráva podobenstvo a očakáva, že sme schopní počúvať. Že sme schopní byť otvorení životu, ktorý v nás klíči. Nechať rásť Božiu prítomnosť až do veľkých konárov, kde môžu spokojne hniezdiť tí, ktorých denne stretávame. Či už v rodine, práci, alebo v priateľských vzťahoch. Bezpochyby je dôležité byť otvorení výzvam, ktoré prináša každý deň a dovoliť im vzklíčiť v požehnaný život. Tak ako don Bosco, ktorému mnohé nevychádzalo podľa jeho predstáv, ale vždy dokázal zostať otvorený pre rast toho Božieho, a to aj pri tých ľuďoch, kde to nikto nečakal.

TIP NA DNES:

Nič mi nemôže zabrániť žiť životodarný život, preto sa preň úplne vedome a slobodne rozhodnem aj dnes.

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00