Nejde len o to, čo robíme, ale pre koho
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“
Mt 6, 1-6. 16-18
Ježiš nás varuje: „Nebuďte ako pokrytci“. V pôvodnom gréckom texte by sme toto slovo mohli preložiť doslova ako herci. V staroveku bol herec ten, kto nosil masku. Bol to človek, ktorý si ju na chvíľu nasadil, aby zahral svoju rolu. Aj naša modlitba, pôst alebo almužna sa môžu zmeniť na divadlo, ak v nich chýba živý vzťah s Bohom. Mne sa to tiež veľakrát stalo. Keď však niekoho miluješ, myslíš na neho a konáš pre neho a nie pre publikum. Láska nie je predstavenie. A tak je to aj s vierou. Nejde len o to, čo robíme, ale pre koho. Boh nás veľmi miluje a túži po tom, aby sme mu odpovedali. Nie ďalšou rolou alebo výkonom, ale úprimne. Z hĺbky.
MODLITBA: