Nemáme sa sústrediť na to, čo robia ostatní, ale čo robíme my sami
Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?“
Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?“
Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“
A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,“ ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?“
To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé.
Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Jn 21, 20 – 25
Petra často vidíme vo dvojici s „milovaným učeníkom“ Jánom. Tak to bolo aj pri poslednej večeri, o ktorej je dnes zmienka. Všimnime si, že vlastne za otázkou „Kto ťa to zradí?“ bol Peter – kázal Jánovi opýtať sa to, ale nedozvedel sa odpoveď (Jn 13, 28) – zdá sa, že ju počul iba Ján. Ani teraz, keď sa Peter pýta „Čo bude s týmto?“, sa nedozvie odpoveď, resp. dostane radu, aby sa sústredil na to, čo má robiť on sám. Ľudská zvedavosť nedokáže priviesť Ježiša k tomu, aby povedal aj to, čo pôvodne nezamýšľal. Napriek tomu sa „medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie“. Ján, ktorý vedel udržať tajomstvo, to asi nerozchýril…
TIP NA DNES: