„Neodsudzujem ťa. Choď a už nehreš!“ Tieto slová Ježiš hovorí aj nám
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“
Ona odpovedala: „Nik, Pane.“
A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Jn 8, 1-11
Ježiš prstom písal do piesku. Ale čo písal? O tom sa evanjeliá nezmieňujú. Existujú len dohady. Možno Ježiš napísal mená prítomných a ich hriechy. Alebo písal, aby sa nemusel dívať do očí žalobcov. Možno do piesku napísal hriechy ženy, ktoré mal neskôr vietor rozfúkať a tak poukázal na odpustenie. A možno písal len tak, aby sa žalobcovia mali čas nad sebou zamyslieť. Fakt je, že žalobcovia jeden po druhom odišli a Ježiš zostal so ženou sám. „Neodsudzujem ťa. Choď a už nehreš!“ Tieto slová Ježiš nehovorí len žene. Hovorí ich aj nám. Keď vyznáme hriechy, Ježiš ich napíše prstom do piesku. A príde vietor, ktorý ich rozfúka a Boh odpustí.
MODLITBA: