Nepokúšajme sa vopchať Boha do škatuliek
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“
On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Mk 2, 23-28
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo v tom poli robili farizeji? Vyzerá to tak,
že zrejme neboli Ježišovými učeníkmi, ale niektorí ho mohli nasledovať.
Farizeji boli skupinou, ktorá horlivo túžila po dodržiavaní zákona, lebo verila, že sa tým
priblíži Bohu. Vidíme však, že ich Ježiš veľakrát napomína práve preto, že tento spôsob
bol až nezdravý a povyšoval zákon nad človečenstvo. Perfekcionizmom sa snažili
byť Bohu bližšie, no v skutočnosti boli ďalej. A čo my? Nie sme na tom niekedy
podobne? Nemyslíme si, že zmestíme Boha do nejakých škatuliek a tým vlastne
obmedzujeme jeho všemohúcnosť a to, aby mohol konať v našich životoch?
MODLITBA: