Nepýtaj sa ako farizej. Pokľakni ako učeník
Ježiš a jeho učeníci prišli znova do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“
Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ ale ak povieme: Od ľudí,“ – to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“
A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
Mk 11, 27-33
Nečakali by sme takú otázku – a už vôbec nie od tých, čo by odpoveď mali poznať! Veľkňazi, zákonníci a starší sa pýtajú Ježiša: „Akou mocou toto robíš?“ Naozaj? Po všetkom, čo videli? Po toľkých zázrakoch, uzdraveniach, slovách milosrdenstva, odpustení? Nepýtali sa, že by nevedeli. Ale preto, lebo nechceli uznať pravdu. Ježiš však odhaľuje ich zatvrdenosť – a oni radšej mlčia. A dnes? Koľkí sa v srdci búrime: „Kto si ty, Ježišu, že mi rozkazuješ?“ Ale on sa nepýta, či smie. Jeho moc je z neba – svätá, uzdravujúca, neodvolateľná. Preto ťa volám: nepýtaj sa ako farizej. Pokľakni ako učeník: „Pane, tu som. Vládni mi.“
MODLITBA: