Nesúďme ľudí prirýchlo
Ježiš zvolal svojich Dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.
Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘“
Mt 10, 1-7
V úryvku z Evanjelia podľa Matúša čítame o povolaní dvanástich apoštolov. Čítame mená, ktoré už dobre poznáme a za každým jedným si vieme predstaviť jeho povahu, možno aj kus príbehu. Keď sa hlbšie zamyslíme, niektoré povahové črty nám do „top dvanástky“ až tak nesedia. Očakávali by sme, že Ježiš si vyberie tých, ktorí vynikajú nad ostatnými. Bezchybných až dokonalých. No on si vybral cholerika Petra, racionálneho Tomáša, mýtnika Matúša či zradcu Judáša. Možno aj okolo nás sú podobné tipy, nad ktorými zalamuje rukami. Nesúďme ľudí prirýchlo. Lebo ani tí najmúdrejší nevidia príbeh až do úplného konca.
MODLITBA: