Nevzďaľuje nás naša múdrosť a veľkosť od Pána?
Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“
Mt 11, 25 – 27
Svet nám hovorí, že máme byť rozumní, máme sa učiť, aby sme boli múdri, aby sme mohli – keď budeme veľkí – byť sami sebe pánmi. Je dobré byť múdry, rozumný a veľký, ale treba byť takým „naozaj“. Čo to znamená? V uznaní, že „iba jeden je Pán.“ V pokore pred ním, v jednoduchosti „maličkých“. Inak je tu pokušenie uznávať len to, čo zodpovedá našej múdrosti, čo sa nám javí ako rozumné a čo nenarušuje našu veľkosť. Ale ak by nás mala naša múdrosť a veľkosť vzďaľovať od skutočného Pána, tak radšej chcime ostať maličkými. K tým sa on skláňa, zatiaľ čo tým, ktorí sa vyvyšujú, hovorí: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“
TIP NA DNES: