Nezabúdajme, že láska, keď sa rozdáva, vlastne rastie
Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“
Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“
Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“
Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“
A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
Mk 12, 28b-34
Prikázanie milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého je Ježišovým slobodným pozvaním k láske. Boh nás nekonečne miluje a stvoril nás z lásky na svoj obraz. Ak ho nadovšetko milujeme, on bude skutočne na prvom mieste v našom živote. A ak milujeme našich blížnych, podelíme sa s nimi s dobrom, ktoré vlastníme a budeme im nezištne pomáhať. Nezabúdajme, že láska, keď sa rozdáva, vlastne rastie. Keď budeme každý deň viac milovať Boha i blížnych, budeme určite bližšie k Božiemu kráľovstvu. Ako kedysi povedal sv. Ján z Kríža: „Na konci života nás bude Boh súdiť podľa veľkosti a miery lásky, ktorú sme darovali druhým.“
TIP NA DNES: