Nezostávajme nepoznaní
Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!" No Abrahám povedal: "Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám." Tu povedal: "Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk." Abrahám mu odpovedal: "Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú." Ale on vravel: "Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie." Odpovedal mu: "Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal."
Lk 16, 19 – 31
Ľudí, ktorých vídame na uliciach či v správach, je tak veľa, že zvyčajne nevidíme dôvod zaujímať sa o nich. Sú pre nás anonymní. V úryvku dnešného evanjelia je situácia iná – identitu „istého bohatého človeka“ nepoznáme, ale o žobrákovi pred jeho domom vieme, že sa volá Lazár. Je to konkrétny muž, ktorého boháč vídava pri svojej bráne, svojím praktickým postojom však dáva najavo, že je pre neho neznámy. Tak sa bohatý človek vyčleňuje zo vzťahov a volí si zostať pre druhých nepoznaným. Akoby tým hovoril: „Nerátaj so mnou, ako keby sme sa nikdy nestretli.“ Na meno Lazárovi príde až vtedy, keď od neho potrebuje pomoc.
TIP NA DNES: