Nie každá „dobrá rada“ je Božia vôľa
Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“
On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“
Mt 16, 21-27
Peter stál pri Ježišovi, počul jeho hlas, videl jeho tvár – a predsa nerozumel Božiemu plánu. To sa tak často stáva aj nám. Môžeme byť „blízko“ Krista – chodiť do kostola, spievať, poznať verše naspamäť – a predsa byť duchovne ďaleko. Peter miloval Ježiša, no ľudské zmýšľanie v ňom zatemnilo Boží zámer. Chcel Krista uchrániť pred krížom, netušiac, že práve kríž je cesta spásy! To je vážne napomenutie aj pre nás: Nie každá „dobrá rada“ je Božia vôľa. Nie každý súcit je svätý. Niekedy je najväčšia viera v tom, že – hoci sa nám niečo javí ako bolesť – nebránime Bohu konať to, čo on vie, že slúži na našu spásu.
MODLITBA: