Pevný základ života tvorí nie počúvanie Božieho slova, ale jeho uskutočňovanie
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Mnohí mi v onen deň povedia: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?‘ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“
Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.
Mt 7, 21-29
Ježiš nám predstavuje podobenstvo o dvoch staviteľoch. Všimnime si, že to nie je tak, že múdry človek počúva Ježišove slová, a ten hlúpy ich nepočúva. Počúvajú ich obidvaja! Nie je to o rozdiele medzi tými, čo chodia do kostola, a tými, čo o tom nemajú predstavu. Dnes by sme povedali, že obaja chodia do kostola a počujú rovnakú kázeň. Rozdiel je v tom, že jeden tie slová uskutočňuje a druhý nie. Múdry žije podľa nich; hlúpy ich počúva, pokýve hlavou, pochváli – ale s jeho životom to nič nespraví. Základmi na skale teda nie sú vedomosti o Bohu, ale len to, čo z nich reálne pretavíme do svojho života.
MODLITBA: