Plnosť života sa nerodí z toho, čo vlastníme, ale z toho, komu patríme
Ktosi pristúpil k Ježišovi a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“
On mu povedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“ On sa ho opýtal: „Ktoré?“
Ježiš odpovedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával, čo mi ešte chýba?“
Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
Mt 19, 16-22
Mladík z dnešného evanjelia prichádza k Ježišovi s úprimnou otázkou. Pozná prikázania a žije podľa nich, no v srdci cíti, že niečo mu stále chýba. Ježiš vidí jeho túžbu, ale aj to, na čom stavia svoj život – na veľkom majetku. Preto ho pozýva k odvahe pustiť sa toho, čo je dočasné, aby mohol získať to, čo je večné. Dáva mu jasne najavo, že plnosť života sa nerodí z toho, čo vlastníme, ale z toho, komu patríme. Nevolá ho do chudoby pre chudobu, ale do slobody, úplnej dôvery a vzťahu. Aj nás dnes Ježiš volá k tomu, aby sme mu odovzdali to, čo nám bráni nasledovať ho naplno, a aby sme svoju istotu stavali na ňom, nie na veciach, ktoré pominú.
MODLITBA: