Pravá láska vie rešpektovať rôznorodosť druhého a umožňuje mu vyniknúť v celej jeho jedinečnosti
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.
Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Lk 1, 57-66
V hádke pri výbere mena pre Jána Krstiteľa je skrytý problém každej rodiny. Všetci chceme, aby boli druhí podľa našich predstáv. Pravá láska vie rešpektovať rôznorodosť druhého a umožňuje mu vyniknúť v celej jeho jedinečnosti. Dobrý rodič nemôže svoje deti zaťažovať vlastnými snami, ale musí byť ochotný aj sa ich vzdať, aby sa mohli uskutočniť sny detí. Obrana mena Ján je obranou rozmanitosti tohto dieťaťa. Aj tento otec, ktorý neveril v narodenie tohto nečakaného syna, prežil deväť mesiacov, počas ktorých dozrel k zmene. Je pekné myslieť na to, že určité veci v živote nás menia, a to nie je nič zlé, ale nesmierne krásne
TIP NA DNES: