Pravá poslušnosť pramení z lásky, nie zo strachu
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť.
Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“
On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi?
A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.
Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Mt 12, 1-8
Dnešné evanjelium nás pozýva prekročiť hranicu zákonníctva. Ježiš neprišiel zrušiť zákon – ten má aj dnes svoje miesto a dôležitosť. No ukazuje nám, že jeho skutočným zmyslom nie je len vonkajšie plnenie príkazov, ale živý vzťah s Bohom a láska
k blížnemu. V tom spočíva aj najväčšie prikázanie, ktoré nás učí milovať Boha a milovať blížneho. Pravá poslušnosť preto pramení z lásky, nie zo strachu. Zákon bez vzťahu sa môže stať bremenom, ale tiež vzťah bez pravdy sa rozplynie v neurčitosti. Ježiš nás učí oboje spojiť – neodmietnuť Božie prikázania, ale plniť ich srdcom, ktoré pozná a miluje Toho, kto ich dal.
MODLITBA: