Prečo je pre nás náš nebeský Otec niekedy posledným riešením?
V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.
Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.
Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia.
A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Lk 6, 12-19
Pravidelne každý z nás rieši náročné rozhodnutie. Často sa deje, že v prvom rade sa obraciame na svoje schopnosti, skúsenosti, potom na známych, ktorí niečo vedia vybaviť, potom na internet, a keď sme v koncoch, začneme sa modliť. Ježiš nám ukazuje presne opačný postup. Napriek tomu, že bol a je úplný Boh, pred dôležitým rozhodnutím trávil celú noc v modlitbe so svojím Otcom. Otázkou je, prečo je pre nás náš nebeský Otec niekedy posledným riešením? Jemu nemusíme dokazovať, že niečo zvládneme sami. Nie sme predsa siroty. Veď on sám chce byť s nami, aby sme na nič neboli sami, a preto nám dal svojho Syna, ktorý je Emanuel (Boh s nami).
TIP NA DNES: