Prežívajme blahoslavenstvá ako útechu
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
Mt 5, 1 – 12
Prečo žijeme? Žijeme preto, aby sme boli šťastní na tomto svete, alebo preto, aby sme získali po smrti večný život? Ak žijeme pre tento svet, blahoslavenstvá nám prídu bláznivé. Predstava, že by sme sa nimi mali riadiť, v nás vyvoláva istý odpor a smútok. Je predsa normálne chcieť byť v živote šťastný. No ak žijeme pre večný život, potom blahoslavenstvá prežívame ako útechu. Áno, v bolesti, potupe, frustrácii, plači, krivde i nespravodlivosti je útecha, pretože v tom všetkom môžeme nasledovať Krista.
TIP NA DNES: