Robme aj tú najmenšiu vec s maximálnou mierou lásky
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.
Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.
Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.
Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomeňte si na Lotovu ženu.
Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.
Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“
Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“
Lk 17, 26-37
Naša vlasť je v nebi a na tomto svete sme len pútnici a cudzinci. Píšeme si trvalý pobyt, ale nie je trvalý. Všetko raz budeme musieť opustiť. Na to sa treba pripraviť. Dielo človeka má pred Bohom len takú hodnotu, do akej miery ho priblížilo k láske a oddanosti Bohu a ľuďom. Svätá Terezka z Lisieux si priznávala svoju neschopnosť robiť veľké skutky a sebazápory, ale vedela, ako to vyvážiť. Rozhodla sa aj tú najmenšiu a najobyčajnejšiu vec vykonať s maximálnou mierou lásky, akej len bola schopná. Preto keď prišla hodina, v ktorej mala byť z tohto sveta vzatá, mohla povedať: „Neumieram; vstupujem do života.“
TIP NA DNES: