Samota s Pánom Ježišom je miestom, kde je prítomné Božie svetlo
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.
Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“
Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“
Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli.
No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.
Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Mt 17, 1-9
Skoro každý deň počujeme ponuky a pozvania k nevšedným zážitkom. Nevšedné zážitky priťahujú a prinášajú nové poznanie. Pán Ježiš poskytol svojim učeníkom takýto zážitok, keď sa pred nimi na vrchu premenil a jeho božské jestvovanie prežiarilo jeho ľudské jestvovanie.
Pre nás všetkých je však dôležité, ako Pán Ježiš tento jedinečný zážitok pripravil. Pozval svojich učeníkov, aby s ním vystúpili na vrch do samoty. Samota s Pánom Ježišom je miestom, kde je prítomné Božie svetlo. Keď do nej vstúpime, prosme Pána o dar poznania, že náš život je nesený milosrdnými Božími rukami. To je Božie svetlo, to je dar zmyslu nášho života.
MODLITBA: