Skúsme reagovať ako Ježiš – s milosrdenstvom a súcitom
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť.
Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“
On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi?
A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.
Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Mt 12, 1-8
Ľudia majú potrebu kontrolovať iných a poukazovať na chyby. Farizeji robili to isté. Ježišovi posielali výčitku: „Pozri, čo robia tvoji učeníci.“ Pohľad farizejov bol cez odsúdenie, výčitky a poukazovanie na zákon. Ježišov prístup bol opačný. Mal súcit s hľadajúcimi a pozeral sa na nich pohľadom milosrdenstva, pripomínajúc verš z Písma: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Ak pretavíme toto evanjelium do všedných dní, tak si môžeme predstaviť situáciu – niekto koná niečo, čomu nerozumieme a nechápeme, aký má na to dôvod. Naša reakcia by však nemala byť ako reakcia farizejov. Skúsme reagovať ako Ježiš – s milosrdenstvom a súcitom.
TIP NA DNES: