Sme ľudia, ktorí milujú všetkých?
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst.
Lk 4, 14-22a
Čomu sa divili? Ježiš vynechal časť textu. Celý text znie: „Ohlásiť Pánov milostivý rok a deň pomsty nášho Boha.“ Toto musel byť v židovskom mestečku v pohanskej Galilei obľúbený text, pretože hovorí o tom, ako cudzinci budú pásť ich stáda, obrábať ich polia a bohatstvo pohanov bude ich.
Ježiš prichádza, hovorí slová milosti a skončí. Nastáva čas milosti a vyslobodenia a oni sa divia: „To je zaiste pekné, ale kde je pomsta?“ Nie sme im často podobní, rýchli pri milosti nám a netrpezliví po pomste nad našimi nepriateľmi? Čo vidia ľudia, keď sa pozrú na naše životy? Sme ľuďmi, ktorí milujú všetkých, aj nepriateľov?
TIP NA DNES: