Sme poslaní na túto zem, aby sme sa stali darom pre niekoho
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.
Jn 19, 25-34
Svätý Ján Pavol II. vo svojej Teológii tela hovorí, že človek nájde seba samého iba v sebadarovaní. Sme poslaní na túto zem, aby sme sa stali darom pre niekoho. A pápež Benedikt XVI. o Ježišovi píše, že toto sebadarovanie bolo podstatou jeho existencie – on celý bol darom. Keď stojíme v úcte pred jeho krížom, nachádzame vrchol jeho darovania sa.
A predsa, práve tu hovorí svoje: „Žíznim.“ Ten, ktorý sa celý daruje, predsa po niečom túži. Túži po tvojej odpovedi. Aby si jeho dar prijal. Aby si sa rozhodol, že chceš, aby bol súčasťou tvojho života, a ty, že chceš byť blízko pri ňom – ako Mária pod krížom.
MODLITBA: