Sme schopní vzdať sa toho, čo od nás Pán žiada?
Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“
Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“
Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“
Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.
Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“
Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“
Mk 10, 17 – 27
Verím, že väčšina z nás túži mať v živote Boha na prvom mieste. Som dokonca presvedčená, že sa o to fakt snažíme. Občas nás však Boh prekvapí a opýta sa, či to s ním myslíme úplne vážne. Sme ochotní z lásky k nemu vzdať sa napr. nášho času, časti zárobku, nečistého vzťahu, potešenia alebo nejakej nenápadnej závislosti? Možno pri tejto otázke ostaneme zahanbení, lebo to nedokážeme. Nebuďme zo seba sklamaní. Radšej v pokore pristúpme k Bohu. Jemu nič nie je nemožné. Potrebujeme len otvoriť svoje srdce a dovoliť jeho láske, aby zaplnila prázdnotu a vyhnala strach. Potom budeme schopní vzdať sa toho, čo od nás žiada.
TIP NA DNES: