Strach, súd, samota, smrť, by v našich srdciach, mysliach, slovách a skutkoch nemali mať miesto
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.
A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Jn 3, 13-17
Boh je dobrý otec, ten najlepší! Nám všetkým. Dal nám totiž to najcennejšie, čo mal – svojho Syna; z lásky a pre lásku. Nie preto, aby nás tu Ježiš kontroloval, sliedil za nami, aby nám ustavične vyčítal naše chyby, či vyžadoval od nás stopercentnosť… Ale aby bol s nami ako verný spoločník v každom čase i nečase, aby nám ukázal, ako miluje Otec. Veľkoryso, bez nároku na odmenu, verne, trpezlivo, večne. Ak v hĺbke srdca veríme tejto Otcovej láske, tak strach, súd, samota, smrť, by v našich srdciach, mysliach, slovách a skutkoch nemali mať miesto.
Je kdesi v mojich vzťahoch priestor, kde by som mohol alebo mal milovať podobne ako Otec?
MODLITBA: