Tie najdôležitejšie veci si nemožno zaslúžiť
Ježišovi priviedli nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.
Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“
Mt 9, 32-38
Možno ste zažili, že keď ste niečo podarovali, počuli ste: Ja si to nezaslúžim. Ja zvyknem vtedy povedať: Áno, je to pravda. Zväčša nastane chvíľa ticha a ja pokračujem: Netvrdím, že si to zaslúžiš, dávam ti to z lásky. A vtedy obdarovaný prežije radosť, akú vie utvoriť iba láska, a teší sa viac, ako keby si to naozaj zaslúžil.
V našom svete si človek namýšľa, že si môže nielen všetko dovoliť, ale i zaslúžiť. Je múdre vedieť, ba potrebné prežiť, že jestvujú hodnoty, udalosti, ľudia, jednoducho dary, ktoré si nemožno zaslúžiť. Možno ich len prijať ako dar lásky. Ba to najkrajšie a najdôležitejšie v našom živote si nemožno zaslúžiť, iba prijať.
MODLITBA: