Tma a búrka sú obrazom toho, čo sa deje, keď medzi nami chýba Ježiš
Keď sa zvečerilo, zišli Ježišovi učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma.
Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.
Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.
Jn 6, 16-21
Učeníci nastúpili na loď a plavili sa do Kafarnauma. Stmieva sa a na mori sa dvíha búrka. Tma a búrka sú obrazom toho, čo sa deje, keď medzi nami chýba Ježiš. Tma – keď nevieme, kto sme, prečo žijeme, keď sa nám dobro a zlo začnú miešať. Búrka – zranenia, strach, napätie či ťažkosti, ktoré často prichádzajú ako dôsledok hriechu, nedorozumení či vlastnej slabosti. Ježiš však kráča po mori. Tma ani búrka nad ním nemajú moc. On do nich vstupuje ako Pán. A keď ho príjmeme do života, aj uprostred búrky môžeme stáť pevne a prejsť aj cez temnú noc. On je s nami. Jeho prítomnosť prináša skutočný a trvalý pokoj. Taký, ktorý preniká až do hĺbky duše.
MODLITBA: