Tvoja slabosť je pôda, do ktorej Boh rád seje
Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“
A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“
V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
Mk 4, 26-34
Možno sa práve pýtaš: „Som dosť slabý?“ Chvála Bohu, ak áno! Lebo Božie kráľovstvo nerastie z našej sily, ale z jeho moci. Je ako semienko — malé, nenápadné, skryté v zemi. A predsa rastie. Nie zásluhou roľníka, ale zázrakom Božej milosti. Tak aj v tebe – aj v tvojej slabosti môže rásť Božie dielo. Nečakaj, kým budeš silný. Práve tvoja slabosť je pôdou, do ktorej Boh rád seje. Keď už nemáš odpovede, keď už nevládzeš, vtedy prichádza On. Veď keď sme slabí, vtedy sme silní (2 Kor 12,10) — lebo vtedy koná On! Dovoľ mu siať, dovoľ mu rásť. Boh koná potichu, no neprestajne. Dôveruj mu. Nech rastie v tebe jeho kráľovstvo!
MODLITBA: