Učme sa viere, ktorá presahuje naše chápanie
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“
Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“
Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“
Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“
Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Jn 6, 1-15
Žijeme v dobe rozumu. Máme prístup k veľkému množstvu informácií a poznatkov. To nás vedie k tomu, že sa začíname spoliehať najmä na to, čomu rozumieme – na to, čo vidíme a vieme pochopiť. Ako kresťania však nesmieme zabúdať, že náš Boh je nadprirodzený Boh. Chce sa zjavovať aj nadprirodzeným spôsobom. Zázraky a znamenia neskončili Ježišovým nanebovstúpením. Pokračovali v životoch učeníkov, jednoduchých ľudí – a sú, a majú byť, prítomné v Cirkvi aj dnes. Učme sa preto viere, ktorá presahuje naše chápanie. Buďme vnímaví na pôsobenie Ducha Svätého a majme odvahu modliť sa aj za zdanlivo nemožné veci – s dôverou, že Boh môže a chce konať aj dnes.
MODLITBA: