V čom všetkom sa tvárime inak, hovoríme inak, myslíme inak?
Ježiša obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: „Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.
Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte!
Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.
Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!“
Lk 12, 1-7
V tomto sme machri: povedať komusi čosi, ale „nikomu ani muk!“. Mať vizuál dobrého života v rodine, no za dverami nášho domova sú denné prestrelky, mnoho krvi duše – a možno aj mŕtvoly vzťahu. Kolegovia ťa berú ako super znalca odboru a ty len tŕpneš, kedy prídu na to, že nevieš toto a tamto a hento si vlastne odkukal… V čom všetkom sa tvárime inak, hovoríme inak, myslíme inak? Inventúra pravdy a jednoznačnosti, vernosti a uveriteľnosti by pre nás často nedopadla dobre. Raz sa to odhalí – a ak nás už teraz zviera hanba pri predstave, že by sa niečo z našich tajností mali dozvedieť všetci, je najvyšší čas žiť čistý. Aby to, čo poviem, urobím, pomyslím, neskrúcalo moje srdce a môj život do kŕča.
TIP NA DNES: