V modlitbe nám Boh zjavuje naše skutočné potreby
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.
Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha.
Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“
Jn 16, 23b – 28
Aká je naša modlitba? Vysvetľujeme si to tak, že Boh nám má splniť naše priania? Veď sa predsa modlíme tak veľa. Je v poriadku Bohu prednášať svoje potreby, prosby za iných, za svet. Je však dôležité vnímať, že v modlitbe nám Boh zjavuje naše potreby, skutočné potreby. Pretože všetko, za čo prosíme, čo si prajeme, za čo ďakujeme a po čom túžime, by nás malo zjednocovať s Bohom. Ako hovorí svätá Terézia z Avily: „Boh stačí.“
TIP NA DNES: