V nebi sa viac tešia z hriešnika, ktorý robí pokánie…
Ježiš povedal farizejom a zákonníkom toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘
Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“
Lk 15, 3-7
Že som hriešnik, to je jasné. Aj keď mám niekedy tendenciu myslieť si, že som ten spravodlivý, čo nepotrebuje pokánie. Veď manželku som na potrat neposlal; antikoncepciu sme nebrali; ženu som nepodviedol/muža som nepodviedla, homosexuálny vzťah som nemal; desiatok platíme… tak som asi v pohode. Nepotrebujem robiť pokánie. A predsa: možno vďaka tomu, že mi Boh žehná, darí sa mi prekrývať moje staré hriechy: možno mám nevyriešený konflikt z predchádzajúceho zamestnania, možno som k svojej žene zlý/k svojmu mužovi zlá, možno je niečo, čo by som si mala/mala dať do poriadku a… robiť pokánie. V nebi sa totiž viac tešia z hriešnika, ktorý robí pokánie…
TIP NA DNES: