V spojení s nádejou a Božou starostlivosťou o nás si môžeme byť istí, že nejako – hoci teraz ešte nevieme ako – im budeme schopní čeliť.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.
Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.
Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“
Lk 21, 12-19
Niekedy rozmýšľam nad tým, čo to znamená, keď v evanjeliu Ježiš hovorí, čo všetko sa môže človeku stať až po stratu života, ale aj napriek tomu sa nám ani vlas z hlavy nestratí. Vlasy niekedy padajú a šedivejú, ani si to nevšimneme. Kým sa na seba dlhšie nezahľadíme v zrkadle. Pravdepodobne týmto podobenstvom Ježiš chcel ukázať, že napriek rôznym problémom a nástrahám v živote môžeme ostať v Božom pohľade ako celiství ľudia. Celistvá bytosť v myslení, správaní a postojoch. Že práve tieto situácie môžu v nás zakoreniť to správne, úprimné a nemusia na nás pôsobiť trieštivo a rozbíjajúco. V spojení s nádejou a Božou starostlivosťou o nás si môžeme byť istí, že nejako – hoci teraz ešte nevieme ako – im budeme schopní čeliť.
TIP NA DNES: