Vari náš Boh nie je dosť všemohúci, že sa mu bojíme predložiť všetko?
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Lk 2, 22 – 35
Simeon mal v zozname toho, čo by chcel stihnúť pred smrťou, asi viac, ale jedna z vecí bola naozaj málo pravdepodobná – vidieť pred smrťou Mesiáša. Túto túžbu mu Boh do srdca vložil, požehnal ju a prisľúbil mu jej naplnenie. Aj my máme zoznam snov a túžob, o ktoré sa nebojíme Boha žiadať – zdravie, dobré vzťahy… Ale čo ten zoznam snov, ktorý si ani netrúfneme Bohu predložiť? Prečo? Vari náš Boh nie je dosť všemohúci? Hanbíme sa? Máme pocit, že nie sme dosť hodní? Náš Boh je predsa odvážny Boh a požehnal a prisľúbil už veľa nepravdepodobných snov a túžob. Spomeňme si na biblické postavy, aj tie v Betlehemskom príbehu.
TIP NA DNES: