Večný život je dar tvojej lásky, nie odmena za moje skutky
Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.
Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.
Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“
Jn 17, 1-11a
Aj dnes si môžeme položiť kľúčovú otázku: V čom spočíva večný život? Odpoveď na ňu určuje, ako žijeme svoju vieru. Ak si myslíme, že si ho musíme zaslúžiť, život sa môže zmeniť na neustály tlak a strach, či sme urobili dosť. Biblia však jasne hovorí, že večný život je darom Božej milosti, nie odmenou za skutky (Ef 2,8–9). Ježiš v Jánovom evanjeliu vysvetľuje, že večný život je v tom, aby sme poznali Otca a jeho Syna (Jn 17,3). „Poznať“ v biblickom zmysle znamená mať s ním osobný, dôverný vzťah. Práve z tohto vzťahu potom vyrastajú modlitby, služba i skutky – nie ako spôsob, ako si spásu zaslúžiť, ale ako prirodzená odpoveď na Božiu lásku.
MODLITBA: