Vianoce môžeme mať vždy, keď žijeme prítomnosť Pána
Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Lk 2, 36 – 40
Vianoce sú vtedy, keď žijeme prítomnosť Pána a uvedomujeme si, že sme chrámom Božím. Sú vtedy, keď vo dne v noci slúžime Bohu a oslavujeme ho a aj vtedy, keď stretneme Pána a zostaneme s ním. Vianoce sú vtedy, keď zažijeme Boží dotyk a vyhľadávame stretnutia s ním. Sú vtedy, keď prijmeme Pána a necháme sa ním premeniť aj vtedy, keď vidíme dobro v druhých a budujeme vzťahy. Vianoce sú vtedy, keď hovoríme o ňom všetkým, čo očakávajú jeho záchranu. Vtedy, keď je na nás Božia milosť a my rastieme a mocnieme, plní múdrosti. Vianoce nie sú len teraz, dnes. Vianoce môžu byť vždy.
MODLITBA: