Vieme našim blížnym odpustiť dlhy, ktoré voči nám majú?
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘
Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘
Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘
A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Lk 16, 1 – 8
Podľa vysvetliviek Jeruzalemskej Biblie bol správca platený tak, že pri schvaľovaní pôžičky z majetku pána sumu na potvrdenke nadhodnotil a pri splácaní využil rozdiel ako svoj zisk. Ak odpustil časť sumy na potvrdenke, len sa pripravil o svoj zisk, neukrátil svojho pána, a jeho šance na lepšiu budúcnosť stúpli. Pointou príbehu je to, že správca – zbavený úradu pre iný typ sprenevery – si mohol vylepšiť svoje postavenie skrze pánových dlžníkov. To aj využil a Ježiš chváli jeho bystrosť. Aj my vo svojom „účtovníctve“ nachádzame dlžobné úpisy voči blížnym, ktoré môžeme odpustiť a tak si vylepšiť postavenie u Pána.
TIP NA DNES: