Viera nie je o tom, kto sme my, ale o tom nakoľko vieme, kto je Boh
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?
Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Lk 17, 5 – 10
Ježišovi učeníci predkladajú svojmu Majstrovi múdru prosbu: Daj nám viac viery! Ježiš vo svojej odpovedi apoštolom vysvetľuje, že viera nie je o množstve, koľko jej máme, ale skôr o kvalite. Skutočná viera nás učí opierať sa o Boha, u ktorého nie je nič nemožné, nie o seba. Viera nie je o tom, kto sme my, ale o tom nakoľko vieme, kto je Boh. My sme iba služobníci, ktorí sa rozhodli plniť vôľu svojho Pána. A jemu nie je nič nemožné. Preto ten, kto verí, si nemôže pripisovať zásluhy, lebo vie, že skrze neho koná Boh. A tak ani nám nie je nič nemožné, veď v našej modlitbe koná Pán celého tvorstva.
TIP NA DNES: