Všetko máme od Boha a jemu aj všetko patrí
Ako Ježiš učil zástupy, hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.
Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“
Mk 12, 38-44
Uznanie za extra čas, štedrosť, charitu, osobitnú obetu vloženú do dôležitej úlohy, padnú dobre či od rodičov, zamestnávateľa, kňaza, učiteľa alebo trénera. Ježišova kritika vodcov ľudu poukazuje na zneužívanie ich postavenia a nebojí sa ich varovať prísnejším súdom.
Zároveň je nádherné počuť pochvalu z jeho úst. Adresátom je chudobná, bezvýznamná osoba, žena, vdova. Dáva málo, ale z toho mála dáva všetko v úplnej odovzdanosti Bohu, znázorňujúc, že od Boha máme všetko a všetko mu patrí.
Keď má človek málo, aj málo je veľa. Možno je ľahšie sa toho vzdať. Keď má človek veľa, má nesmierne väčšiu zodpovednosť a o to ťažšie je podriadiť všetko Bohu.
MODLITBA: