Vyjdime zo seba a priznajme sa

Vyjdime zo seba a priznajme sa

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.
Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Lk 2, 1 – 14

Priznať sa. Vždy máme tú možnosť. Pred rodinou, známymi, ale aj úplne cudzími. Vyjsť zo seba, alebo ostať dnu. Vždy si môžeme vybrať. Jozef s Máriou sa vybrali v jednej z tých nevhodnejších životných chvíľ do Betlehema. Znova raz boli presne tam, kde ich Boh chcel mať. Isto si to takto nepredstavovali a všetko okolo toho ich stálo veľa úsilia, bolesti a nepohodlia. Ale boli, kde mali byť, práve vo chvíli, keď tam mali byť. Časopriestor sa tak naplnil Božou prítomnosťou. Priznali sa. Narodil sa. Priznajme sa. Narodí sa. Nielen dnes.

MODLITBA:

Pred kým sa mám priznať k svojmu Bohu? Použijem formu, ktorá ma možno bude voľačo stáť, ale bude tá najvhodnejšia. Pretože chcem, aby sa narodil.

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00