Vytrvalá modlitba má veľkú moc
Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel.
No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“
A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Lk 18, 1-8
Vytrvalá modlitba má veľkú moc. Hoci viem, aká je dôležitá, občas na ňu zabudnem. Neraz ma priatelia požiadali o modlitbu. Povedala som, že na nich budem myslieť. K večeru som sa však niekedy nevedela vôbec rozpamätať, kto ma o tú modlitbu prosil. Takto plynuli dni, týždne, ba mesiace. Až som dotyčného stretla a vnútri som sa zahanbila. Môjmu občasnému pochybeniu som chcela dať stopku, preto som si vytvorila drevenú krabičku pokladov. Na lístoček som si napísala úmysel modlitby a dátum. Krabičku mám na nočnom stolíku a pri večernej modlitbe si spomínam aj na konkrétne prosby. Neraz s bázňou hľadím na tie vyslyšané. Niektoré rýchlo, iné po rokoch.
TIP NA DNES: