Vytvárajme zdravé rodinné vzťahy
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 41-52
Čo mne osobne hovorí príbeh o stratenom Ježišovi – alebo – o rodičoch, ktorým sa stratil? Že sa nemám báť byť rodičom. Nemám sa báť toho, že urobím chybu: veď každý rodič občas zlyhá (i takí svätí, ako boli Mária s Jozefom). Je to ľudské, normálne. „Okolie“ nás tlačí do perfekcionizmu a vytvára dojem, že aj malé zakopnutie znamená, že som neschopný. V mnohých to vyvoláva nezdravú úzkosť, ktorá nepomáha ani dieťaťu, ani rodičovi. Zameriava nás na seba až zabúdame, že v tom nie sme sami, že máme dôverovať Bohu a nechať sa ním viesť. Dôležité je vedieť si priznať chybu, ospravedlniť sa a viesť k tomu aj deti. Vytvárať zdravé rodinné vzťahy.
MODLITBA: