Vzťah s Bohom dáva človeku silu zostať verný aj uprostred utrpenia

V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“ A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.
No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila, že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. A tak dal Jána vo väzení sťať. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.
Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.
Mt 14, 1-12
Dnes máme pred sebou svätého Jána Krstiteľa. Pripomíname si jeho vernosť, silu v utrpení, odolnosť voči vplyvu mocných sveta. Odkiaľ pochádza jeho vnútorná sila? Zo vzťahu s Bohom, z modlitby, ktorá je spojivom celého jeho života. Celá existencia Ježišovho predchodcu je živená vzťahom s Bohom, najmä obdobím stráveným na púšti (porov. Lk 1,80). Tá je miestom pokušení, ale aj miestom, kde človek pociťuje svoju chudobu, pretože je zbavený opory a materiálnej istoty, a pochopí, že jediným pevným bodom zostáva samotný Boh. Preto má Ján v sebe silu vernosti Bohu, aby z rozmaru kráľa Herodesa prijal aj mučenícku smrť (Mt 14,6-10).
MODLITBA: