Zaujíma nás Boh sám osebe, alebo iba vtedy, keď od neho niečo potrebujeme?
Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si však zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky.
No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“
Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.
Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“
Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Jn 6, 22 – 29
V našej kultúre máme krásny zvyk dávať si dary. Či už na narodeniny, výročia alebo rôzne životné jubileá. Každý z nás dostal už isto mnoho rôznych darov. Vieme však, od koho sú? V dnešnom evanjeliu Ježiš usvedčuje učeníkov, že nehľadajú Darcu, ale dary. Idú za ním kvôli chlebom, ktoré rozdáva, a nie kvôli nemu. Dobre vieme, aké je bolestné, keď za nami niekto príde iba preto, že z toho niečo má. Ako to máme my s Bohom? Zaujíma nás iba vtedy, keď od neho niečo potrebujeme, alebo aj sám osebe? Ježiš neváha obdarovať tých, ktorí k nemu prichádzajú. Napokon, ten najväčší dar, ktorý nám túži dať, nie je žiadna vec, ale on sám.
TIP NA DNES: