Zázrak začína vzdávaním vďaky a dôverou v Božiu dobrotu
Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.
Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“
Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“
Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“
Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.
Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
Mt 15, 29 – 37
Dojíma ma Ježišov súcit s ľuďmi. Možno si povieme: toľko pre nich urobil – uzdravoval hluchých, nemých, chromých… čo viac ešte potrebujú? Jeho záujem o ľudí však ide ešte ďalej. Zaujíma ho, ako sa cítia, a nie je mu vôbec jedno, že sú hladní. Jeho láska a súcit vytvárajú priestor na ďalší zázrak – rozmnoženie chleba. Zázrak začína vzdávaním vďaky. Ježiš totiž vie, že Otec vidí, v akej situácii sa nachádzajú a ďakuje mu za to, že sa postará. Bezhraničná dôvera v Otcovu dobrotu. Aj my sa z tohto príbehu učme súcitu a pozornej láske k ľuďom, a tiež vďake a dôvere, že Otec vie, čo potrebujeme, a môže urobiť viac, ako čakáme.
TIP NA DNES: