#ziveslovo 13.2.2020
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“
A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Mk 7, 24-30
redaktorka Zuzana Verešová
Páči sa mi odvaha tejto mamy. Napriek viacerým skutočnostiam – bola žena, Grékyňa, Ježiš sa snažil utajiť – ona si išla za svojím, mysliac pritom nie na seba, ale na svoju dcéru, ktorá potrebovala pomoc. Nerešpektovala Ježišovo súkromie ani jeho slová, že nie je dobré vziať chlieb a hodiť ho šteňatám. Mala presne tú „drzosť“ ako Abrahám, keď s Bohom vyjednával, koľko spravodlivých stačí na záchranu Sodomy a Gomory. Žiadala to, čo jej ležalo na srdci… pretože vedela, že Ježiš to môže urobiť.
TIP NA DNES:
Je niečo, čo mi leží na srdci, no zdá sa mi, že je to nemožné, a radšej o to Boha ani nežiadam? Dnes budem tak trochu „drzý“ a skúsim vyjednávať s Bohom ako Abrahám a žena z dnešného evanjelia.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.