#ziveslovo 19.5.2020
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ‚Kam ideš?‘ Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.
A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“
Jn 16, 5-11
marketingový špecialista Andrej Kmotorka
Mnoho vecí v našich životoch dostaneme z milosti. Nesnažíme sa, jednoducho sa Boh svojím spôsobom postará. Zvláštne však je, že potom si začneme túto vec strážiť a tváriť sa, akoby nám patrila. Alebo inak – kedy sa v živote nás kresťanov stane, že zmeníme spôsob svojho života a chápania vzťahu s Bohom v oblasti milosti? Na začiatku sme hriešni, Boh sa nás však dotkne a my si uvedomíme všetky hriechy. Vyznáme ich, robíme pokánie a chceme ísť za ním.
Vieme, že Ježiš zaplatil za všetky naše hriechy, a už ich nechceme robiť. Ale… začneme sa snažiť a vlastnou snahou chceme zostať bez hriechu. To sa však nedá. Aj po krste, prípadne po konverzii, ak sme nežili s Bohom, potrebujeme stále žiť milosť. A až v živote v milosti spolupracovať na spáse. A to je to zaujímavé. Spasení sme z milosti, nie zo skutkov. Avšak viera bez skutkov je mŕtva. To sa nevylučuje.
TIP NA DNES:
Nájdime jednu vec, ktorá nás blokuje dlhodobo v tom, aby sme prijali veľké požehnanie. Môže to byť strach o budúcnosť, smútok, sklamanie – rôzne oblasti, ktoré nám môžu brániť prijať niečo veľké. Odovzdajme túto oblasť Bohu a sledujme, čo sa stane.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.