#ziveslovo 19.5.2021
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.
Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.
Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“
Jn 17, 11b-19
Lucia Barabas, grafička
Keď rozjímame nad Božím slovom, je dobré vybrať si možno jeden verš alebo krátku stať, pristaviť sa pri tom a meditovať. Na dnešnom čítaní ma však zaujala iná vec – celý úryvok je Ježišova priama reč. A nie hocijaká, ale je to modlitba k Otcovi. Nie je úžasné, že sa nám zachovali Ježišove modlitby?!
Ježiš sa veľmi často modlil, v modlitbe strávil aj celú noc, vstával ešte na úsvite, aby mohol odísť na vrch alebo pusté miesto a tam sa modliť. O čo viac potrebujeme modlitbu my?
TIP NA DNES:
Teraz, ako čítate tieto riadky, modlite sa spolu so mnou: Pane, prosím ťa dnes o túto milosť: nech sa mi modlitba stane radosťou, nech sa na ňu teším, nech sa v nej stretávam s tebou, nech sa môj život stane modlitbou. Amen.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.