#ziveslovo 23.3.2019
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘
On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Lk 15, 1-3.11-32
psychiatrička Bohdana Bírešová
Toto Lukášovo evanjelium ma zvláštnym spôsobom vnútorne popudzuje. Ale len na začiatku. Niekedy sa aj ja cítim príliš pohodlne a isto vo svojej zóne komfortu a viery. Bez úsilia, usadene, spokojne. A zrazu príde niekto… niekto ako druhý syn. Či druhá sestra. Oslovuje moju istotu, zneisťuje moju vieru, hnevá ma; a snažím sa tomu celému porozumieť. Aby sa viera pohla, dozrela, bola silná a plodná, musí rásť, musí sa pohnúť, hýbať, musí odpúšťať, musí prijímať. Ako mama Lukášovmu evanjeliu plne rozumiem. Ako dcéra sa z Lukášovho evanjelia teším.
Boh sa teší z návratu stratených, Boh sa najviac teší z hriešnikov, z tých, ktorí sa k nemu vrátia, ktorí sa v živote „nájdu“, pochopia a milujú… Preto toľká radosť. Radosť z tých, čo sa vrátia domov. Nech už by žili akokoľvek. Viera nie je statická veličina. Je to pohyb k dobru, k láske a akceptácii. Akceptácii iného, rozdielneho, iného ako nášho. Je fajn mať takéhoto Otca. Je fajn dovoliť si kedykoľvek vrátiť sa… vrátiť sa do náruče. To je v dnešnej dobe úplná bomba!
TIP NA DNES:
Dnes sa zamyslím na jedným človekom, ktorého fakt nemám rád/rada, a budem sa snažiť nájsť na ňom niečo prijateľné. Budem sa tiež snažiť byť flexibilný v prežívaní (zanechám mechanické a technické prežívanie viery) a budem tiež väčším príkladom pre neveriacich…
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.